|
|
|
|
|
Sme veľmi radi, že naša kolegynka Lenka Ilčíková získala ocenenie Prievidzský anjel za úspešný proces prípravy Akčného plánu transformácie Hornej Nitry, aktívne členstvo v pracovných skupinách a zdôrazňovanie významu participácie verejnosti na všetkých úrovniach.
Gratulujeme a držíme jej aj ďalším ľuďom v transformujúcich sa regiónoch palce.
Naša práca aby ŽIVOT PO UHLÍ bol čo najlepší, pokračuje ďalej.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) vyhlasuje nezáväznú online výzvu na predkladanie projektových zámerov, ktorá je určená pre kontinuálne vytváranie projektového zásobníka s cieľom umožnenia včasného a efektívneho čerpania finančných zdrojov z Fondu na spravodlivú transformáciu (ďalej aj ako „FST“). FST, ktorého finančné zdroje budú poskytované vo forme grantov, bude v programovom období 2021 – 2027 kľúčovým nástrojom pre riešenie dôsledkov prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
Výzva bude otvorená a hodnotenie predložených projektových zámerov bude vykonávané vo viacerých hodnotiacich kolách. Prvé hodnotiace kolo výzvy bude uzatvorené k 30. 4. 2021 a hodnotenie projektových zámerov predložených do tohto termínu bude prebiehať v máji 2021.
Vážená pani podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu,
Vážený pán podpredseda vlády a minister hospodárstva Slovenskej republiky,
v stredu 17. júna 2020 sme sa z médií dozvedeli o tom, že podpredseda vlády a minister hospodárstva plánuje navrhnúť vytvorenie postu splnomocnenca vlády pre transformáciu Hornej Nitry. Takúto formu informovania o zámeroch v téme, ktorá má pre náš región zásadný význam, nepovažujeme za úplne vhodnú. To aj preto, lebo táto informácia, žiaľ, nekorešponduje s informáciami, ktoré nám boli doteraz prezentované ako rámcové zámery, vo vzťahu k riešeniu inštitucionálneho zabezpečenia transformácie, napríklad na stretnutí primátorky mesta Prievidza s podpredsedníčkou vlády pre investície a informatizáciu, pani Remišovou, ktoré sa konalo dňa 16. júna 2020 na Úrade vlády, teda len deň pred mediálnym vyjadrením podpredsedu vlády a ministra hospodárstva, pána Sulíka. Návrh inštitucionálneho zabezpečenia transformácie mal byť podľa uznesenia Vlády SR č. 336/2019 k Akčnému plánu transformácie uhoľného regiónu Horná Nitra pripravený do konca júna tohto roka, pričom nositeľom tejto úlohy je podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu.
Projekt transformácie uhoľného regiónu Horná Nitra je pre doterajšiu vysokú mieru otvorenosti a participácie všetkých relevantných zúčastnených a verejnosti vnímaný ako dobrý príklad praxe aj na úrovni Európskej únie. Na medzinárodných podujatiach, kde približujeme proces príprav štrukturálnych zmien na Slovensku, sú s veľkým uznaním vnímané naše skúsenosti, v ktorých vyzdvihujeme dodržiavanie partnerského princípu pri tvorbe stratégie a prijímanie návrhov na základe iniciatív zdola, tzv. bottom-up princípu.
Aby sme na túto dobrú prax nadviazali, zdvorilo Vás žiadame, aby boli ďalšie návrhy týkajúce sa inštitucionálneho zabezpečenia transformácie Hornej Nitry prezentované verejnosti až potom, ako bude návrh tejto problematiky prediskutovaný so zástupcami miest a obcí, pracovnou skupinou, ktorá je na implementáciu akčného plánu zriadená Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a s tými, ktorí sa v regióne tejto téme dlhodobo venujú. Len tak bude možné jasne pomenovať silné a slabé stránky návrhu, ktorý bude predložený. Sme presvedčení o tom, že aj naše poznatky zo zasadnutí pracovných skupín Platformy pre uhoľné regióny v procese premeny, ktoré boli venované okrem iných tém aj riadeniu spravodlivej transformácie v iných regiónoch, môžu byť veľkým prínosom pre diskusiu o výhodách a nevýhodách navrhnutého modelu inštitucionálneho zabezpečenia.
S úctou
Katarína Macháčková, primátorka mesta Prievidza
František Tám, primátor mesta Bojnice
Kvetoslava Šimorová, starostka obce Dolné Vestenice
Jozef Hrotek, starosta obce Horná Ves
Peter Kotian, starosta obce Jalovec
Ivor Husár, starosta obce Kanianka
Ivan Javorček, starosta obce Rudnianska Lehota
Peter Mikuško, starosta obce Lipník
Jana Školíková, starostka obce Zemianske Kostoľany
Michal Ďureje, poslanec Zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja
Erich Dvonč, poslanec Zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja a Mestského zastupiteľstva v Partizánskom
Ľuboš Jelačič, druhý zástupca primátorky mesta Prievidza
Branislav Bucák, poslanec Mestského zastupiteľstva v Prievidzi
Katarína Čičmancová, poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Prievidzi
Helena Dadíková, poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Prievidzi
Peter Krško, poslanec Mestského zastupiteľstva v Prievidzi
Natália Svítková, poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Prievidzi
Katarína Vráblová, poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Prievidzi
Július Urík, poslanec Mestského zastupiteľstva v Prievidzi
Rastislav Bakus, poslanec Obecného zastupiteľstva v Lehote pod Vtáčnikom
Dana Hagarová, koordinátorka Akčného plánu transformácie uhoľného regiónu Horná Nitra za mesto Bojnice
Stanislav Voskár, vedúci pracovnej skupiny ekonomika a technická infraštruktúra pri tvorbe akčného plánu
Alojz Vlčko, vedúci pracovnej skupiny dopravná infraštruktúra pri tvorbe akčného plánu
Ivona Vojtášová, vedúca pracovnej skupiny cestovný ruch pri tvorbe akčného plánu
Juraj Melichár, CEE Bankwatch Network / Priatelia Zeme-CEPA
Lenka Ilčíková, Priatelia Zeme-CEPA
Jarmila Grujbárová, Castor&Pollux, s.r.o.
Katarína Cifríková, koordinátor práce s mládežou mesta Prievidza, CVČ Prievidza
Ján Martíček, konateľ spoločnosti Správa majetku mesta Prievidza
Roman Bartoš, Technické služby mesta Prievidza
Viera Ďurčeková, Technické služby mesta Prievidza
Vladimír Slobodník, Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny
Sylvia Maliariková, členka OOCR Región Horná Nitra - Bojnice
Vladimír Šimko, predseda občianskeho združenia Komplex centrum
Pdf verzia otvoreného listu dostupná na stiahnutie tu.
Európska únia navrhuje 7,5 miliardy eur využiť na Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý by mohol pomôcť konkrétnym regiónom zbaviť sa závislosti na fosílnych palivách. Je ale nevyhnutné, aby miestni ľudia a občianska spoločnosť boli zahrnutí do tejto transformácie a financovanie bolo v súlade s klimatickými cieľmi Parížskej dohody.
Mechanizmus Spravodlivej transformácie bude obsahovať schému pod InvestEU a úverový nástroj pre verejný sektor s Európskou investičnou bankou na mobilizáciu ďalších investícií do dotknutých cieľových regiónov.
Priatelia Zeme-CEPA vítajú skutočnosť, že navrhovaný fond vo výške 7,5 miliardy EUR bude k dispozícii iba pre nízkouhlíkové projekty odolné voči zmene klímy vrátane programov na rekvalifikáciu baníkov, tvorbu pracovných miest v nových hospodárskych odvetviach a energeticky hospodárnom bývaní a že výslovne vylučuje akúkoľvek podporu pre fosílne palivá. Je však sklamaním, že schéma InvestEU ponecháva možnosť financovania plynárenskej infraštruktúry.
V záujme prístupu k mechanizmu musia krajiny navrhnúť jeden alebo viac územných plánov spravodlivého prechodu, ktoré musia byť v súlade s národnými energetickými a klimatickými plánmi (NECP). Najmä v strednej a východnej Európe sú však NECP málo ambiciózne a mnohé z nich zatiaľ nevedú k uhlíkovej neutralite EÚ do roku 2050. V júli 2019 slovenská vláda schválila Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra, ktorý bol vytvorený na základe vstupov od miestnej komunity.
Lenka Ilčíková, kampaniérka Priateľov Zeme-CEPA, uvádza: „Baníctvo v našom regióne končí a hľadáme nové možnosti jeho prosperity. Ukazuje sa, že je potrebné budovať dostatočné kapacity pre tvorbu a realizáciu projektov. Veľa samospráv, komunít a podnikov potrebuje pomoc a (medzi)národnú spoluprácu pri prechode na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo s dostatočnými sociálnymi službami (vrátane sociálnych podnikov). Zatiaľ nie je jasné, kto je alebo bude schopný poskytovať túto podporu v dostatočnej miere a v správnom čase, verím však, že si túto historickú šancu nenecháme ujsť.“
Juraj Melichár, Národný koordinátor Priateľov Zeme-CEPA, dopĺňa “Spravodlivá transformácia bude náročná ale nevyhnutná pre prežitie ďalších generácií v časoch klimatickej krízy. Preto je nevyhnutné podporovať znižovanie energetickej (s)potreby a riešenia, ktoré podporia miestnu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie v rukách miestnych komunít namiesto fosílnych palív. Nemôžeme si dovoliť podporu fosílnych palív ani uhlíkovo náročného priemyslu.”
Baníctvo končí, s úctou k minulosti hľadáme nové možnosti prosperity regiónu.
V Prievidzi odborníci z Ministerstva hospodárstva SR a Slovenskej Akadémie Vied diskutovali s miestnymi podnikateľmi a samosprávou o tom, ako zlepšiť podnikateľské prostredie v regióne.
Systematická realizácia Akčného plánu sa stále nezačala
Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra sa pripravoval od roku 2018 a v júli 2019 bol schválený vládou SR. Tvorbu akčného plánu a jeho schválenie považujú zainteresovaní aktéri za úspech a príklad dobrej praxe (1). Teraz je potrebné sústrediť sa na jeho systematickú realizáciu v regióne. Zorganizovali sme seminár o tom, ako zlepšiť podnikateľské prostredie. Takéto ojedinelé stretnutie však nemôže nahradiť systematickú prácu vlády a župy s komunitami v okresoch Prievidza a Partizánske.
Zásobník indikatívnych projektových zámerov sa stal danajským darom
V procese prípravy Akčného plánu bol postupne tvorený aj zásobník indikatívnych projektových zámerov. Prvú výzvu iniciovala Trenčianska župa v marci 2018, bolo zaslaných okolo 80 projektových zámerov (2). V marci 2019 Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu oznámil druhý zber indikatívnych projektových zámerov. Oznámenie bolo zaslané len e-mailom členom pracovnej skupiny, napriek tomu zásobník indikatívnych projektových zámerov v roku 2019 zaznamenal oproti roku 2018 výrazný nárast nových žiadateľov a zámerov, čo je pozitívny trend (3). Žiadatelia v momente, keď zasielali svoje indikatívne zámery, nemali informácie o tom, čo sá dá financovať a čo nie.
Iniciátori zberu projektových zámerov majú jeden zásadný problém. Vyvolali v žiadateľoch dojem, že s nimi bude niekto o ich projekte hovoriť, dostanú jasnú spätnú väzbu a odporúčanie čo ďalej.
Slovenská Akadémia Vied prezentuje výsledky analýzy sektoru malého a stredného podnikania. Identifikuje jeho rozvojový potenciál v kontexte EŠIF.
Silné podnikateľské prostredie na hornej Nitre v oblasti výroby a priemyslu je slovenským nadštandardom, silná industriálna báza však ale nie je reflektovaná čerpaním EŠIF. Čerpáme menej ako je slovenský priemer.
A aké sú potreby sektora MSP ?
- Prenos technológií a podpora investícií do nových strojov a technológií;
- Nedostatok priestorov a cenovo dostupného priestoru pre začínajúce podniky a malé a stredné podniky;
- Investície do znižovania znečistenia spôsobeného priemyslom ako nástroja na zlepšenie kvality života, príťažlivosti regiónu a efektívnosti výroby MSP;
- Pomoc pri prechode na nízkouhlíkové dodávky energie a energetická účinnosť;
- Rozvoj menších finančných nástrojov prispôsobených miestnym potrebám a kapacitám MSP (najmä mikropodnikov);
- Rozvoj kapacít v oblasti riadenia a zavádzania technológií;
- Podporné programy pre začínajúce a mladé firmy;
- Posilnenie regionálnej súdržnosti, zdieľanie informácií a podpora regionálneho hospodárstva a jeho konkurencieschopnosti;
- Lepšie vzdelávanie, odborná príprava, koučing a ďalšie nástroje na zlepšenie spôsobilosti pracovnej sily v regióne;
- Prenos technológií a know-how na zlepšenie sofistikovanosti výroby;
- Podporné činnosti, ktoré pomáhajú firmám zlepšiť prístup na trhy a vývoz;
- Posilňovanie kontaktov a budovanie prepojení medzi MSP a zahraničnými a / alebo veľkými spoločnosťami;
- Otváranie nových oblastí trhových príležitostí, napr. v obehovom / uhlíkovo neutrálnom hospodárstve a v sociálnych službách (vrátane sociálnych podnikov).
Ministerstvo hospodárstva SR umožňuje komentovať pripravovanú výzvu
Ministerstvo hospodárstva predstavilo kaleidoskop aktuálnej podpory podnikania (4). Nejedná sa iba o nenávratné finančné príspevky. Podľa odborníkov sa treba orientovať aj na úvery a iné nefinančné podpory. Ponúkať nenávratné príspevky napríklad začínajúcim podnikateľom by bola zlomyseľnosť.
Možnosť komentovať pripravovanú výzvu dostal každý, kto o to mal záujem. Výzva bude zameraná na podporu uvedenia nového alebo inovovaného produktu na trh alebo na inováciu produkčného procesu. Celková alokácia výzvy je 10 000 000 € a vyhlásená by mala byť na prelome rokov 2019/2020.
Ako povedala miestna podnikateľka: „Uvítala by som stálu možnosť poradenstva pre podnikateľov v podobne konštruktívnom duchu ako to dnes ukázalo Ministerstvo hospodárstva.“
Diskusné príspevky bez komentára
Región má šancu stať sa príkladom dobrej praxe, ale zároveň si musíme uvedomovať, že sa nemôže stať nejakým ostrovom, kde platia úplne iné pravidlá.
Potrebujeme viac stretnutí kde bude prebiehať face-to-face komunikácia medzi príjmateľmi a tvorcami výziev.
Nestačí vytvoriť len centrum poradenstva, treba v nich zamestnať, ohodnotiť a udržať kvalitných ľudí.
Po baníkoch nech nám ostane vybudovaná R2, nemusí byť dialnica, postačí cesta 1. triedy. A potrebujeme dlhodobú, systematickú podporu podnikania.
Čo je hádam najdôležitejšie? Premyslieť a pripraviť projekty. Na tango treba dvoch. Peniaze nestačia, treba dobré projekty.
(1)
http://zivotpouhli.sk/images/ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n/TS_3.7..pdf
(2)
(3)
(4)
http://zivotpouhli.sk/images/ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n/ppt_Prievidza%207.10.2019.pdf
03.07.2019
Dokument je vo veľkej miere založený na príspevkoch miestnych komunít z hornej Nitry a konečne kladie verejný záujem ochrany životného prostredia nad súkromný záujem o získavanie zásob uhlia.
„ Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra“, tak znie oficiálny názov dokumentu, bol vypracovaný pre Úrad podpredsedu vlády SR. Dokument už o 3 týždne skôr podporili aj poslanci krajského parlamentu TSK na svojom mimoriadnom výjazdovom zasadnutí v Bojniciach.
Priatelia Zeme-CEPA oceňujú, že Akčný plán stanovuje termíny ukončenia ťažby uhlia a jasne odmieta otvorenie sporného 12. ťažobného poľa v blízkosti obce Opatovce nad Nitrou. Dokument zároveň podporuje maximálne využitie participatívneho modelu pre nastavenie možností čerpania finančných prostriedkov. V praxi by to mohlo znamenať, že miestni budú spolu s riadiacimi orgánmi zapojení do prípravy výziev tak, aby bolo budúce financovanie projektov ušité na mieru regiónu.
„Z rozhovorov s členmi pracovných skupín vyplýva, že by bolo vhodné znížiť mieru spolufinancovania z vlastných zdrojov a administratívnu zaťaž pri spracovávaní projektov žiadateľov v rámci implementácie Akčného plánu transformácie uhoľného regiónu hornej Nitry“, hovorí Lenka Ilčíková, Priatelia Zeme-CEPA.
„Súčasne sa treba zamerať na tému aktívneho budovania ďalších kapacít pre tvorbu projektov a vytvoriť tak podmienky pre skutočne úspešnú transformáciu ako aj prevzatie zodpovednosti za environmentálne škody spôsobené počas rokov tvorby súkromných ziskov z ťažby uhlia“, hovorí Lýdia Kňazovičová.
Krajskí poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja včera na zasadnutí v Bojniciach schválili plán prechodu regiónu od závislosti na uhlí. Plán bol vytvorený vládou a na základe požiadaviek miestnych.
Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra pripravila konzultačná spoločnosť pre Úrad podpredsedu vlády SR a Trenčiansky samosprávny kraj. V týchto dňoch je dokument otvorený pre medzirezortné pripomienkovanie. V najbližších týždňoch ho schváli slovenská vláda.
Dokument je vo veľkej miere založený na vstupoch miestnych z hornej Nitry, ktorí od roku 2018 v pracovných skupinách vytvárali obsah transformácie regiónu.
„Osobne som sa počas roka 2018 zúčastnila prakticky všetkých stretnutí miestnych pracovných skupín a viaceré oficiálne podujatia sme ako občianska organizácia spoluorganizovali. Môžem teda potvrdiť, že piliere transformácie tak ako sú definované v Akčnom pláne sú vyjadrením želaní a predstáv občanov a občianok regiónu,” hovorí Lenka Ilčíková z organizácie Bankwatch a Priatelia Zeme-CEPA.
„Tiež oceňujeme zapracované pripomienky odbornej aj širokej verejnosti, ktoré boli doručené počas lehoty na pripomienkovanie alebo počas verejných prerokovaní Akčného plánu,” dodáva.
Akčný plán však nehovorí o jasnom záväzku ukončenia ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku.
„Ak by akčný plán obsahoval jasné záväzky ukončiť uhlie, Slovensko by sa mohlo stať skutočným modelom dobrej praxe pre strednú a východnú Európu, ktorý by ukázal, ako by mohli ostatné uhoľné regióny v susedných krajinách prejsť od uhlia participatívnym spôsobom, ktorý rešpektuje hlas miestnych obyvateľov,“ hovorí Lydia Kňazovičová, Priatelia Zeme-CEPA.
„Slovenská vláda by mala nabrať odvahu a stanoviť konečný termín pre uhlie - to by bolo definitívne znamenie, že aj akčný plán sa berie vážne a bude sa realizovať.”
Akčný plán, ktorý sa má dnes schváliť, je skutočným víťazstvom miestnych komunít na hornej Nitre. Ešte v roku 2018, návrh dokumentu o podpore výroby elektriny z uhlia do roku 2023 (2) výslovne uvádzal iba projekty súkromnej banskej spoločnosti, zatiaľ čo miestni obyvatelia v pracovných skupinách pracovali na pilieroch premeny regiónu. Slovenská vláda našťastie po nátlaku verejnosti a občianskej spoločnosti tieto výhradne uvedené projekty vypustila a vstupy miestnych zaradila do plánovania budúcnosti regiónu.
„Urobili sme spoločne dôležitý krok. Akčný plán je pripravený na schválenie. Tým sa však celá zmena len začína. Zmien bude veľa a bude do nich zapojených veľa aktérov na národnej i našej, lokálnej úrovni. Aby všetko, čo sme naplánovali fungovalo, je potrebné všetky navrhnuté zmeny dobre pripraviť, sledovať či sa im darí, a hlavne ich robiť spoločne. Participáciu miestnych teda potrebujeme aj po schválení Akčného plánu vládou,” zakončuje Lenka Ilčíková.
Pozývame Vás na premietanie krátkeho dokumentu o udržateľnej energetike, prezentácie, simuláciu oficiálneho pripomienkovania a v neposlednom rade aj diskusiu o tom, čo bude v našom regióne po uhlí a ako rozhýbať región aj bez neho.
Miesto: Art point, M.R.Štefánika 1, 971 01 Prievidza
Podpora transformačných projektov na hornej Nitre by mala byť podmienená ukončením ťažby a spaľovania uhlia a postupnou prípravou baníckeho regiónu na život po uhlí, píše LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ.
Lýdia Kňazovičová sa v rámci organizácie Priatelia Zeme-CEPA venuje téme útlmu ťažby a spaľovania uhlia.
Ilustračné foto. [Pixabay/tookapic]
Pôvodne navrhovaný vládny materiál o dočasnom dotovaní energie z uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme a premene regiónu hornej Nitry (1) sa výlučne zaoberal projektami banskej spoločnosti. Zohľadňoval preferencie jednej súkromnej firmy.
Našťastie po občianskom tlaku pribudol potenciálny rozvoj samospráv, komunít, malých a stredných podnikov v regióne.
Súkromná banská spoločnosť má však v tomto procese nepochybne aj naďalej silné postavenie, hoci doteraz nestanovila dátum ukončenia ťažby uhlia, ani oficiálne nezrušila plány na 12. ťažobné pole. Dôkazom špeciálneho zaobchádzania s ňou je napríklad stretnutie Európskej komisie, verejnej správy a súkromného sektora k téme transformácie regiónu z 5. februára 2018, kam bola pozvaná výlučne spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) a jej partneri. Ostatní aktéri ostali za zatvorenými dverami (2).
Podmienka dekarbonizácie
Prispievali by ste fajčiarovi na odvykaciu liečbu a zároveň na fajčenie cigariet?
Nemožno predsa liečiť ochorenie pľúc, ak človek fajčí v chodbe nemocnice bez predsavzatia skončiť. Vláda by preto mala trvať na tom, že fosílne firmy môžu získať podporu z transformačného balíčka len, ak sa zaviažu systematicky znižovať emisie skleníkových plynov už počas implementácie prvého projektu v rámci odvykania si regiónu od závislosti na ťažbe lignitu.
V elektrárni Nováky sa totiž páli uhlie s výhrevnosťou vlhkej slamy (3), na čo sme vyzbierali od spotrebiteľov už takmer miliardu eur. Ďalšie stovky miliónov počas maximálne piatich rokov sú na ceste a dotácie majú smerovať aj na upratanie škôd. Zdá sa, že prevzatie zodpovednosti za škody spôsobené počas rokov sa nekoná.
Zabúda sa na európsky legislatívny princíp ,,znečisťovateľ platí“ (4). To znamená, že spoločnosť, ktorá popri tvorbe súkromného zisku spôsobí environmentálnu škodu, je za ňu zodpovedná a musí prijať potrebné preventívne alebo nápravné opatrenie a znášať všetky súvisiace náklady. Pod pláštikom environmentálnych opatrení sa tak vytvára možnosť ďalších dotácií pre ťažobnú spoločnosť, pričom znečistenie platí verejnosť. Exkluzívna podpora pre súkromné bane pokračuje v inej forme.
Ba čo viac, popri tejto nemalej (ne)priamej finančnej podpore stále nemáme termín útlmu ťažby a spaľovania uhlia. Paradoxne sa plánuje ďalšia ťažba. Ako môžeme transformovať banícky región smerom od uhlia, keď samotná banská spoločnosť plánuje ďalšiu ťažbu?
Nepodkopme si budúcnosť našich obcí, nemeňme len príjmy znečisťovateľov, ale radšej podporme udržateľný rozvoj regiónu.
Rozpodnikajme región
Podpora v transformácii regiónu má byť efektívna a vo verejnom záujme.
Projekty sa musia posudzovať veľmi citlivo, aby sa verejné financie nepremrhali na neperspektívne odvetvia. Mali by naopak ochrániť sociálnu situáciu baníckych rodín a tým zabrániť negatívnym dôsledkom ukončenia banskej činnosti pre zamestnancov.
Ak sa snažíme premeniť región „zdola hore“, musíme apelovať aj na zapojenie samospráv, komunít, malých a stredných podnikateľov. Európska komisia má za cieľ v rámci pilierov európskej ekonomiky podporovať podnikavosť a rast malých a stredných podnikov a riešiť problémy brzdiace ich rozvoj (5). Od miestnych zaznievajú ohlasy, že v regióne by podnikalo viac ľudí, keby štát nezaťažoval malých a stredných podnikateľov a nepodporoval tam len veľkých zamestnávateľov (6).
Snahy o diverzifikáciu regionálnej ekonomiky sú dôležitým aspektom. Pri transformácii regiónu je potrebné podporiť najlepšie projekty, ale u firiem produkujúcich fosílne palivá by mali byť podporené s podmienkou vypracovania dekarbonizačného plánu. Banská spoločnosť by sa mala transformovať, ak žiada prostriedky z transformácie a nie plánovať ďalšiu ťažbu.
Treba vhodne zacieliť na spomínané malé a stredné subjekty, identifikované ako skupina, na ktorú je najťažšie dosiahnuť (7).
Pre podnikavých miestnych obyvateľov prebiehajú praktické stretnutia (8) s cieľom rozpodnikať región. Aktivity mimovládnej organizácie však nemôžu nahradiť účelnú podporu zo strany štátu. Tu narážame na kameň úrazu. V zapájaní a podpore širšej verejnosti vládou vidíme slepé miesto.
V týchto dňoch sa v mestách na hornej Nitre konajú verejné vypočutia k návrhu akčného plánu transformácie. Tento dokument je verejne dostupný len na stránke www.zivotpouhli.sk z dielne Priateľov Zeme-CEPA (9). To je pre organizáciu síce lichotivým dôkazom účasti na celom procese, ale občiansky sektor opäť nahrádza úlohu štátu v informovaní verejnosti. Informácie pre ľudí so záujmom zapojiť sa do transformácie hornej Nitry sú skryté v útrobách stránky zodpovedného Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Ide o neudržateľný stav.
Verejný záujem
Tvrdenie, na ktorom je postavený záujem pokračovania ťažby a dokonca jej rozšírenia, a síce, že elektráreň Nováky je a bude technicky spôsobilá na prevádzku spaľovania uhlia aj v budúcnosti (10), je spochybnené.
Hoci elektráreň Nováky už v roku 2015 prešla modernizáciou kvôli emisným limitom, podmienky pre fungovanie sa v budúcnosti ešte viac skomplikujú. Slovenské elektrárne potrebujú 80 miliónov eur na splnenie emisných limitov od roku 2021, keďže nová smernica o priemyselných emisiách zavádza prísnejšie emisné štandardy.
HBP napriek tomu počítajú s elektrárňou Nováky ako s odberateľom hnedého uhlia, a to dokonca aj po roku 2023, kedy najneskôr bude štátna pomoc na výrobu elektriny z uhlia ukončená.
O ekonomickej nerentabilite tohto priemyslu sa vyjadril aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (11).
Navyše podľa prieskumu názorov je znečistenie životného prostredia a vplyv ťažby a spaľovania uhlia na ľudské zdravie zásadným dôvodom na útlm uhlia (12).
Hovoríme o prechode regiónu horná Nitra smerom od uhlia, navyše v dobe, keď mladí ľudia už aj na Slovenku pochodujú v piatky v mestách za klímu a za svoju budúcnosť, a Slovensko chce splniť záväzky Parížskej dohody. Môžeme o rozširovaní ťažby a spaľovania uhlia rozmýšľať ešte ako o verejnom záujme?
Referencie:
(1) https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/872
(3) http://www.energoportal.org/obnovitelne-zdroje/energia-z-biomasy
(4) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=LEGISSUM:l28120&from=CS
(5) https://www.grantexpert.sk/dotacie-pre/dotacie-pre-male-a-stredne-podniky-msp-a-start-upy/)
(6) https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/185933#1289
(7) https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/expert_support_coal_sk.pdf
(10) https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1905009-rana-pre-novaky-obnova-za-80-milionov
V Prievidzi tento týždeň prebehol ďalší so série workshopov v rámci zapájania miestnych do premeny uhoľného regiónu s cieľom rozpodnikať región. Priatelia Zeme-CEPA pre podnikavých miestnych obyvateľov zorganizovali praktické stretnutie, ktorého diskusia sa niesla v duchu podpory zvýšenia úspešnosti pri písaní projektov.
29.4.2019 Prievidza
Workshop je ďalším v poradí v rámci snahy o aktivizáciu verejnosti do procesu tvorby budúcnosti regiónu cez projektové nápady.
„Snažíme sa miestnych aktívnych obyvateľov zapojiť a pomôcť im porozumieť, ako žiadať o finančnú podporu pre projekty,“ vysvetľuje význam podujatia organizátorka, Lenka Ilčíková (Priatelia Zeme-CEPA).
Potrebu účasti malých a stredných podnikov v procese premeny regiónu potvrdzuje aj štúdia SAV (1), ktorá o tejto skupine hovorí ako o zainteresovaných subjektoch na ktoré je najťažšie dosiahnuť.”
Workshop viedla Danica Hullová z Centra vzdelávania neziskových organizácií, ktorá má bohaté skúsenosti ako hodnotiteľka projektov pre nadácie aj európske programy. ,,Projekty sú pre zdravo nespokojných," hovorí a dodáva, že vidí možnosť písať projekty aj v oblastiach, kde sú medzery: „Keď vieme, čo nefunguje, na to sa najlepšie píšu projekty.“ Zároveň poukazuje na fakt, že: „Zaznamenávame trend potreby vytvoriť prostredie pre ľudí neoplývajúcimi financiami.“
Aj od miestnych zaznievajú ohlasy, že by v regióne podnikalo viac ľudí, keby štát nezaťažoval malých a stredných podnikateľov a nepodporoval len veľkých zamestnávateľov v regióne (2).
,,Pri transformácii regiónu je potrebné podporiť najlepšie projekty, ale u firiem produkujúcich fosílne palivá by mali byť podporené s podmienkou vypracovania dekarbonizačného plánu“ dodáva Lýdia Kňazovičová z Priateľov Zeme-CEPA.
Táto stránka bola vytvorená s podporou Európskej únie, European Climate Initiative – EUKI a European Climate Foundation. Poskytovatelia finančného príspevku nenesú zodpovednosť za prezentované názory. Za obsah zodpovedajú výlučne Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za názor donorov.
