Zhrnutie

Toxické látky

Dokumentácia navrhovateľa je skúpa na informácie o zložení výstupných produktov z hľadiska toxických látok. Z predložených informácií však vyplýva, že pri pyrolýznom rozklade pneumatík budú vznikať napríklad aj polyaromatické uhľovodíky. Analýzy výstupných produktov pri spracovaní drte z pneumatík v prípade tejto a podobných technológií preukázali v nezanedbateľných koncentráciách prítomnosť látok, ktoré sú prekurzormi vysokotoxických dioxínov (fenoly). Podľa dokumentácie navrhovateľa bude vo výstupnom oleji prítomný aj chlór v množstve 10 - 18 ppm čím budú splnené predpoklady pre vznik dioxínov, aj keď sa v technológii bude obmedzovať prístup kyslíka. Napriek tomu navrhovateľ neuvádza žiadne informácie o ich prítomnosti v oleji a ďalších výstupných produktoch.

Analýzy produktov pyrolýzneho spracovania odpadov na prítomnosť dioxínov poukazujú na riziko vstupu kovov (ktoré fungujú ako katalyzátory pre vznik dioxínov) do procesu. Na výstupe pyrolýzy spracovávajúcej odpad z automobilov a chladničiek sa nameralo mnohonásobne viac dioxínov (oproti  meraniam spracovania odpadových pneumatík zbavených kovovej výstuže) v pyrolýznom oleji (2,1 ng TEQ/g) aj uhlíkovom zvyšku (0,74 ng TEQ/g) a to aj za obmedzeného prístupu kyslíka. Dôležitým faktorom bola prítomnosť kovov ako katalyzátora.

Riziká vzniku a pôsobenia toxických látok sú spojené aj s prísadami v pneumatikách, napríklad spomaľovačmi horenia. Prítomnosť organických zlúčenín brómu v tepelne spracovávanom odpade vedie k vzniku brómovanej obdoby chlórovaných dioxínov (PCDD/F), čiže brómovaným dioxínom (PBDD/F), ktoré majú podobnú toxicitu ako chlórované dioxíny. Vznik brómovaných dioxínov počas pyrolýzy odpadu, ktorý obsahoval jednu zo skupín brómovaných spomaľovačov horenia (polybrómované difenylétery, PBDE) bol preukázaný odbornou štúdiou. Ďalšou štúdiou boli identifikované brómované dioxíny aj v produktoch pyrolýzy odpadov z autovrakoviska. Nie je podložené domnievať sa, že by pyrolýzou pneumatík obsahujúcich brómované spomaľovače horenia nevznikali brómované dioxíny a nemuseli sa merať vo výstupoch z nej. Zámer monitoringu a riešenia týchto toxických látok však v dokumentácii navrhovateľa chýba.

Vo vulkanizačnom procese sa používajú aj prísady ktorých prítomnosť v zhodnocovanom odpade môže viesť k vzniku dioxínom podobných zlúčenín síry. Z hľadiska vplyvov na ľudské zdravie a živé organizmy sa niektoré z nich (PCDTs) správajú podobne ako dioxíny a patria medzi endokrinné disruptory.

Posudzovaná dokumentácia navrhovateľa z roku 2015 uvádza už z časti zastarané dáta a nereflektuje nové emisné požiadavky. V roku 2019 bol schválený nový dokument o najlepších dostupných technológiách pre spaľovanie odpadov. Sprísňuje napríklad požiadavky pre monitoring dioxínov, ortuti, brómovaných dioxínov.

Dostupnosť vstupnej suroviny

Projekt navrhovateľa je z hľadiska potreby environmentálne šetrnej recyklácie odpadových pneumatík v SR zbytočný a kontraproduktívny a bude odkázaný buď na dovoz väčšiny odpadových pneumatík z iných krajín, alebo na ekonomický neúspech. Dovoz väčšiny odpadových pneumatík z iných krajín by okrem spoločenského problému predstavoval aj zvýšenú produkciu skleníkových plynov a záťaž životného prostredia z  dopravy. Navrhovateľ nepravdivo tvrdí, plánovanú kapacitu zariadenia takmer v plnej miere naplní z okresov SR. Úplne ignoruje reálnu situáciu na trhu, keď jestvujúce prevádzkované zariadenia v SR už dnes materiálovo zhodnocujú takmer 90% odpadových pneumatík (87,4 % v roku 2019, 89,8% v roku 2018) a ktoré aktuálne postačujú pre celú produkciu odpadových pneumatík v SR. Z hľadiska obsadenosti trhu v oblasti odpadových pneumatík možno konštatovať, že v roku 2019 sa vyzbieralo v SR a materiálovo a energeticky zhodnotilo 92,9 % odpadových pneumatík. Ostávalo len 2 057 ton, pričom v niektorých uplynulých rokoch bol zostatok nevyzbieraných a nezhodnotených pneumatík v SR ešte nižší, len niekoľko stoviek ton. Z hľadiska kapacít a praxe v SR prevažuje environmentálne a klimaticky priaznivejšia mechanická recyklácia.

Udržateľné alternatívy

Mechanická recyklácia je environmentálne šetrnejšia než chemická recyklácia, vrátane termálnej depolymerizácie. Mechanická recyklácia má oproti chemickej recyklácii nižšiu energetickú náročnosť, menšiu uhlíkovú stopu a produkuje menej toxických vedľajších produktov. Spaľovanie produktov chemickej recyklácie vedie v ekvivalentným emisiám CO2 ako pri spaľovaní plastového odpadu, resp. pneumatík. Životný cyklus ich výroby, spracovania prostredníctvom vysokých teplôt, chemických reakcií a spaľovania výstupných produktov vedie k veľkej uhlíkovej stope chemickej recyklácie.

Emisie skleníkových plynov

Pre absenciu komplexných informácií zo strany navrhovateľa nevieme komplexne a presne posúdiť vplyv plánovanej termálnej depolymerizácie na klímu. Na základe informácií predložených navrhovateľom sme spravili pre prvé čiastkové a orientačné priblíženie spravili modelové prepočty emisií CO2 ekv. z niektorých procesov u ktorých boli dostupné informácie.

• Emisie skleníkových plynov v prípade spaľovania výlučne štiepneho plynu:
  • Spálenie 1270 t štiepneho plynu by vyprodukovalo 2 882, 36 ton CO2 ekv.
• Emisie skleníkových plynov v prípade spaľovania výlučne fosílneho zemného plynu:
  • Spálenie 1270 t zemného plynu by vyprodukovalo 3 429,76 ton CO2 ekv.
• Z dôvodu, že navrhovateľ ani nenačrtol podiel materiálového a energetického zhodnocovania výstupného oleja, resp. plán či analýzu v tejto veci, uvádzame prepočet emisií v rámci rôznych podielov. Emisie skleníkových plynov zo spaľovania výstupného oleja:
  • spálenie 1 % výstupného oleja vygeneruje 214,7 ton CO2
  • spálenie 8-12 % výstupného oleja vygeneruje 1 718 - 2 576 ton CO2
  • spálenie 50 % výstupného oleja vygeneruje 10 735 ton CO2
  • spálenie 100 % výstupného oleja vygeneruje 21 470 ton CO2.

Pre korektné stanovenie vplyvu navrhovanej termálnej depolymerizácie na klímu by boli potrebné doplnenia a upresnenia zo strany navrhovateľa. Ďalšie emisie skleníkových plynov by bolo potrebné zohľadniť z ostatných procesov, z úpravy a čistenia výstupných produktov atď.

Iné aspekty

Väčšina zámerov chemickej recyklácie v SR a Českej republike sa skončila skôr ako začala, ešte v etape oznámenia dotknutým obciam a obyvateľom, alebo počas posudzovania vplyvov na životné prostredie resp. územného a stavebného konania. Tie ktoré sa uviedli do prevádzky často zápasia s ekonomickými ťažkosťami, problémami s kvalitou a odbytom výstupných produktov a nezriedka aj haváriami ako aj sťažnosťami okolitých obyvateľov na zaťažovanie ich prostredia zápachom, čiernym prachom a emisiami.

V dokumentácii posudzovania vplyvov navrhovateľ uviedol rad nepravdivých, nedostatočne podložených a protirečiacich si tvrdení. Tvrdí napríklad, že v prípade nerealizácie jeho zámeru bude mať za následok možné skládkovanie významného množstva opotrebovaných pneumatík“ – čo nie je pravda, keďže skládkovanie odpadových pneumatík je legislatívne zakázané a bolo zakázané aj v čase písania predmetnej dokumentácie.

Navrhovateľ na jednej strane deklaruje ako hlavný účel realizácie tejto termálnej depolymerizácie odpadových pneumatík produkciu výstupov pre materiálové využitie inak by sa cit. „tieto organické materiály neekologicky spálili v elektrárňach, teplárňach alebo cementárňach, či v iných zariadeniach na spaľovanie tuhých palív“. V tom istom však odstavci si však protirečí cit. „Technológia na termálnu depolymerizáciu teda umožňuje transformáciu na ... komodity, ktoré sa dajú využiť, napr. pri výrobe pohonných hmôt, aktívneho uhlia, ako lacnejšie palivo pre domácnosti a podobne“. Aj v ďalších častiach dokumentácie často deklaruje spálenie, energetické zhodnotenie týchto výstupov. Napríklad v kapitole o výstupnom oleji uvádza cit. „Tento olej sa môže použiť ako kvapalné palivo do priemyselných pecí a elektrární“.

 Stiahnite si celý dokument: Posudok k zámeru výstavby zariadenia na zhodnocovanie odpadových pneumatík termálnou depolymerizáciou v meste Handlová [pdf, 1 MB]

Download: Executive Summary in English [pdf, 1MB]

- - -

[i] https://e.dennikn.sk/2013887/uhlie-ma-nahradit-teplo-zo-zeme-aj-metan-pozrite-si-projekty-pre-hornu-nitru/

[ii] https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/zhodnocovanie-odpadoveho-materialu-tepelnymi-postupmi-handlova