V roku 2022 sme nadviazali spoluprácu s mestom Partizánske, po dvoch rokoch spolupráce môžeme prezentovať spoločnú predstavu transformácie teplárenského systému v meste.

Predstavitelia viacerých miest a ich pridružených podnikov prijali naše pozvanie zúčastniť sa pracovnej diskusie „Spoľahlivé teplo pre moderné mestá“. Okrem ideového zámeru transformácie sme predstavili aj príklady dobrej praxe nízkoteplotných teplárenských riešení zo zahraničia, možnosti financovania transformácie teplárenských systémov na Slovensku, návrh prípravy obnovy verejných budov tak, aby bola ich postupná obnova čo najefektívnejšia, porovnali sme jedenásť možností náhrady plynového kotla v neperspektívnom technickom stave.

Štúdia je rozdelená do troch častí, ktoré tvoria samostatné celky so vzájomným súvisom.
V prvej časti (kapitola 2) je zmapovaný súčasný stav tepelného hospodárstva mesta Partizánske ako aj potenciál využitia obnoviteľných zdrojov energie v širšom okruhu mesta.
V druhej časti (kapitola 3) je posudzovaný ďalší vývoj SCZT v meste Partizánske. Porovnávané sú tri scenáre budúceho rozvoja:
• Variant 0 - udržiavanie statusu quo,
• Južné prepojenie oblastí Šípok – Luhy,
• Severné prepojenie oblastí Šípok – Luhy.
Kvôli objektívnemu porovnaniu výsledných cien tepla jednotlivých variantov uvažujeme ich realizáciu v horizonte 10 rokov, teda do roku 2034.

Na ceste za dobrou energetickou praxou sme 10. - 12. apríla 2024 spolu s tímom z úradu aj technických služieb z mesta Partizánske navštívili Českú republiku. Videli sme príklady rôznych riešení, ktoré prispievajú k budovaniu teplárenských systémov na báze obnoviteľných zdrojov. Prinášame ich prehľad s odkazmi na ďalšie informácie:

Mesto Partizánske podpísalo s Priateľmi Zeme-CEPA Vyhlásenie o spolupráci na prípravnej fáze projektu transformácie miestneho teplárenského systému smerom k nízkoteplotnému systému. Pripraviť tento transformačný proces  bude úlohou prípravného tímu, ktorý mesto Partizánske pre tento účel vytvorilo. Ukazuje sa strategická výhoda toho, že si Partizánske udržalo kontrolu nad svojím mestským teplárenským systémom. Má voľné ruky pri rozhodovaní o tom, akým smerom a spôsobom sa systém bude rozvíjať, aj keď ide o proces presahujúci aktuálny volebný cyklus. Spolupráca tak môže podstatným spôsobom zvýšiť eneregetickú efektívnosť mesta a tým aj jeho ekonomickú stabilitu v budúcnosti.

Prinášame prehľad jednotlivých štúdií, ktoré vznikli rámci našej doterajšej spolupráce ako príklad toho, ako postupovať spoločne k tomu, aby sme mali teplo z miestnych zdrojov a boli sebestačnejší.

Cieľom tejto publikácie je zosumarizovať vybrané príklady dobrej praxe realizovaných nízkoteplotných teplárenských riešení s využitím obnoviteľných zdrojov energie a identifikovať ich silné a slabé stránky.

Projekt fotovoltiky na streche športovej haly v Partizánskom môže byť striedmejší. Pre mesto Partizánske sme pripravili praktickú štúdiu, v ktorej sme posúdili zámer inštalovať fotovoltickú elektráreň na miestnu športovú halu. Výsledkom sú odporúčania pre striedmejší a vhodnejší projekt v porovnaní s pôvodným návrhom vyplývajúcim z poskytnutého energetického auditu.

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave pripravil štúdiu, ktorej zámerom je posúdiť vhodnosť lokality Partizánske na dlhodobú produkciu zdrojov geotermálnej energie v systémoch nízkoteplotného centralizovaného systému zásobovania teplom. 

Výskumná práca zahŕňa: 
- zhodnotenie hydrogeologických, hydraulických a tepelno-energetických potenciálov existujúcich vrtov
- zhodnotenie a analýzu citlivosti inštalovaných výkonov geotermálnych vrtov v závislosti na výdatnosti a teploty na výstupe z výmenníkových schém
- bilančné zhodnotenie vyrovnaného tepelného toku v oblasti Partizánskeho
- zhodnotenie možných tepelných výkonov vo vzťahu ku udržateľnej rezervoárovej kapacite Bánovskej kotliny
- zhodnotenie tepelno-energetických parametrov a geometrie rezervoárového prostredia v relevantnom okolí lokality
- určenie krokov nevyhnutných k realizácii hydrodynamických skúšok na lokalite (workplan)

Celá štúdia je k dispozícii na tomto linku.

Všetky dokumenty k možnostiam dekarbonizácie teplárenstva v meste Partizánske nájdete v sekcii Dokumenty - Dekarbonizácia tepláranstva.

Odborná konferencia v Prievidzi priniesla inšpirácie pre premenu a inovácie v regiónoch

Priatelia Zeme-CEPA v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti a Trnavskou univerzitou v Trnave zrealizovali 20. 11. 2023 v Dome kultúry v Prievidzi odbornú konferenciu pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V tomto článku nájdete príspevky odborníkov a odborníčok z univerzít, výskumných inšitúcií, zástupcov a zástupkýň podnikov a organizácií venované výskumu, vývoju a inováciám súvisiacim s adaptáciou na klimatické zmeny, s obnovou verejných budov pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov, či možnostiam využitia geotermálnej energie, priemyselnej infraštruktúry a brownfieldov.

Priatelia Zeme-CEPA v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti a Trnavskou univerzitou v Trnave Vás pozývajú na odbornú konferenciu pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku:

REGIÓNY V TRANSFORMÁCII

20. november 2023, 9:00 - 16:30
Dom kultúry v Prievidzi (spoločenská sála)

Príspevky odborníkov a odborníčok z univerzít, výskumných inšitúcií, zástupcov a zástupkýň podnikov a organizácií sa budú venovať výskumu, vývoju a inováciám súvisiacim s adaptáciou na klimatické zmeny, s obnovou verejných budov pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov, či možnostiam využitia geotermálnej energie, priemyselnej infraštruktúry a brownfieldov.

Prof. DR. Bastian Schröter so svojím tímom z Inštitútu pre aplikovaný výskum na stuttgartskej Hochschule für Technik posúdili našu Štúdiu nízkoteplotného systému pre mesto Partizánske. Získali sme tak cenné odporúčania pre jej ďalšie rozpracovanie. 

“Štúdia vo všeobecnosti obsahuje dobrú úroveň podrobností pre predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti a možno ju považovať za najsúčasnejší prístup k plánovaniu tepla v obci, boli napríklad vykonané niektoré podrobné simulácie vo vysokom časovom rozlíšení.”

Odporučili nám zamerať pozornosť na nasledovné body:

1. Keďže solárne termálne aj geotermálne sa plánujú paralelne, vyvstáva otázka, či solárna tepelná elektráreň bude mať „nepriaznivé“ účinky na celoročné využívanie geotermálnej elektrárne a teda jej ekonomickú realizovateľnosť. Podľa nášho chápania geotermálne elektrárne zvyčajne poskytujú teplo základného zaťaženia, a to aj počas letných mesiacov, keď solárne termálne elektrárne zvyčajne poskytujú všetko teplo potrebné na teplú vodu. Ak sa o tom už uvažovalo, navrhujú to zahrnúť do štúdie.

 2. Bolo by cenné prezentovať v štúdii úspory emisií CO2 zo všetkých navrhovaných scenárov.

3. Investície do energetickej účinnosti v budovách sú správne označené ako kľúčový faktor, ktorý umožňuje prechod na nízkoteplotné CZT. Úspory z týchto opatrení by sme mali posudzovať podrobnejšie a mali by byť prepojené s odporúčaniami o možnostiach financovania obnovy budov na národnej alebo miestnej úrovni.

 4. Technické opatrenia by mohli zahŕňať strešnú fotovoltaiku spojenú s tepelnými čerpadlami a/alebo nahradenie zostávajúcich prírodných plyn s bioplynom alebo vodíkom.

5. Predpoklady použité v predbežnej štúdii uskutočniteľnosti si vyžadujú dôkladnejšie overenie počas následnej štúdie uskutočniteľnosti. Týmito oblasťami dodatočnej analýzy sú napríklad: 

• mapovanie dostupnosti primárnych a sekundárnych obnoviteľných zdrojov energie na miestnej a regionálnej úrovni;
• posúdenie dostupnosti pozemkov pre navrhované solárne tepelné kolektory a akumuláciu tepla;
• posudzovanie a kodifikovanie stavu fondu budov a ich vykurovacích systémov;
• podrobnejšie posúdenie potreby tepla a krivky zaťaženia aj s ohľadom na zníženie potreby tepla v budúcnosti v dôsledku meniacej sa klímy;
• posúdenie investičných potrieb siete diaľkového vykurovania;
• opätovné overenie vplyvov na cenu tepla a ekonomickú životaschopnosť, ideálne pomocou výpočtu vyrovnaných nákladov na výrobu a dodávku tepla (LCOH)

6. Navrhovaná predbežná štúdia uskutočniteľnosti by sa mala stať súčasťou PHSR a územného plánu mesta. Implementácia nebude jednorazovou investíciou, ale pravdepodobne si vyžiada viacročný investičný program.

7. Ako ďalší krok je nevyhnutné zapojiť všetky príslušné zainteresované strany, menovite prevádzkovateľa vykurovacej siete, obec, vlastníkov budov a občanov, aby ste prediskutovali implementáciu navrhovaného plánu. Najmä otázky financovania je potrebné oveľa podrobnejšie zvážiť v druhej štúdii, ktorá by mala vychádzať z relevantných odborných znalostí, napr. od miestnych bánk a samosprávy.

Originál podporného dokumentu univerzity pre Priateľov Zeme-CEPA nájdete tu: HFT_SupportiveDocument_CEPA