Vo variante 0 odhadujeme ponechanie súčasných zdrojov tepla, ktoré by dodávali teplo súčasným zásobovaným oblastiam s nevyhnutnými rekonštrukciami.
Vo variante južného prepojenia uvažujeme s vybudovaním tepelného napájača z biomasovej kotolne Šípok do kotolne B v Luhoch a následné prepojenie s kotolňami D, 11 a E. Okruhy kotolne E a 11 uvažujeme rozšíriť o priľahlé objekty malých blokových a domových kotolní. Do kotolní D a E odhadujeme inštaláciu tepelných čerpadiel využívajúcich nízkopotenciálne teplo geotermálnej vody z blízkych vrtov (FGTz-2 a HGTP- 1).
Vo variante severného prepojenia uvažujeme s rovnakými úkonmi s tým rozdielom, že tepelný napájač bude od kotolne Šípok vedený paralelne popri železničnej dráhe na severe mesta smerom ku kotolni D. Severný napájač by sa pred KD ešte vetvil smere ku kotolniam K11 a KE. Medzi kotolňou KD a KB by bol obdobne ako pri južnom variante vybudovaný prepoj.
Zo vzájomného porovnania jednotkových cien tepla všetkých variantov vyplýva, že pri realizácii variantu južného aj severného prepojenia by bola jednotková cena tepla lacnejšia. Vyššia investičná náročnosť variantu južného aj severného prepojenia sa prejavuje vo zvýšenej fixnej zložke maximálnej ceny tepla, avšak tieto varianty sú prevádzkovo lacnejšie. Realizácia variantu južného aj severného prepojenia navyše otvára možnosť čerpania dotácie na vytvorenie účinného CZT a zvýšenia podielu využívania obnoviteľných zdrojov v systéme CZT. Pri čerpaní dotácie na rekonštrukciu a budovanie rozvodov tepla a na tepelné čerpadlá vo výške 50 % z celkovej investície by mohla byť cena tepla lacnejšia o 20,518 eur/MWh v prípade variantu južného prepojenia a až o 24,542 eur/MWh v prípade variantu severného prepojenia. Realizácia variantu južného alebo severného prepojenia je však projektovo a administratívne výrazne náročnejšia a nezaobíde sa bez potreby externých odborných kapacít.
Variant južného prepojenia sa vyznačuje najvyššou investičnou náročnosťou zo všetkých variantov a vyššími tepelnými stratami tepelného napájača oproti severnej trase (väčšia dĺžka tepelného napájača). Trasa ale vedie popri plánovanej rezidenčnej oblasti River Star a taktiež je tu potenciál pripojenia oblastí v okolí kotolne K7 a K6 (dobudovaním lávky cez rieku Nitra). V prípade vedenia tepelného napájača od kotolne Šípok cez centrum mesta alebo pozdĺž ulice Družstevná by mohlo dôjsť k značnej úspore kapitálových nákladov (odhadovo až na úroveň variantu severného prepojenia).
Pri variante severného prepojenia je možné dosiahnuť najvýhodnejšiu jednotkovú cenu tepla, čo je spôsobené nižšími prevádzkovými nákladmi oproti variantu 0 a nižšími investičnými nákladmi oproti variantu južného prepojenia. Najväčšou nevýhodou variantu severného prepojenia je trasovanie v ochrannom pásme železničnej dráhy, ktoré si vyžaduje jednanie s vlastníkom železníc.
V tretej časti (kapitola 4) je posudzované dopojenie ďalších objektov do okruhu kotolne E, ktorej tepelný výkon je v súčasnom stave značne predimenzovaný. V kapitole sú preskúmané možnosti pripojenia objektov priľahlých domových a malých blokových kotolní z technického aj ekonomického hľadiska (je vyčíslený vplyv na cenu tepla). Všetky uvažované varianty síce spôsobia zvýšenie súčasnej ceny tepla, avšak realizácia dopojenia ušetrí náklady na rekonštrukciu kotolní pripájaných objektov, čo sa v budúcnosti môže naopak prejaviť na poklese jednotkovej ceny tepla. Rozšírenie kotolne E navyše zabezpečí jednoduchšie pripojenie viacerých objektov do uvažovaného väčšieho celku SCZT.
Prečítajte si celú Predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti: ROZVOJ SÚSTAVY CENTRALIZOVANÉHO ZÁSOBOVANIA TEPLOM V MESTE PARTIZÁNSKE, Jún 2024
