Prof. DR. Bastian Schröter so svojím tímom z Inštitútu pre aplikovaný výskum na stuttgartskej Hochschule für Technik posúdili našu Štúdiu nízkoteplotného systému pre mesto Partizánske. Získali sme tak cenné odporúčania pre jej ďalšie rozpracovanie. 

“Štúdia vo všeobecnosti obsahuje dobrú úroveň podrobností pre predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti a možno ju považovať za najsúčasnejší prístup k plánovaniu tepla v obci, boli napríklad vykonané niektoré podrobné simulácie vo vysokom časovom rozlíšení.”

Odporučili nám zamerať pozornosť na nasledovné body:

1. Keďže solárne termálne aj geotermálne sa plánujú paralelne, vyvstáva otázka, či solárna tepelná elektráreň bude mať „nepriaznivé“ účinky na celoročné využívanie geotermálnej elektrárne a teda jej ekonomickú realizovateľnosť. Podľa nášho chápania geotermálne elektrárne zvyčajne poskytujú teplo základného zaťaženia, a to aj počas letných mesiacov, keď solárne termálne elektrárne zvyčajne poskytujú všetko teplo potrebné na teplú vodu. Ak sa o tom už uvažovalo, navrhujú to zahrnúť do štúdie.

 2. Bolo by cenné prezentovať v štúdii úspory emisií CO2 zo všetkých navrhovaných scenárov.

3. Investície do energetickej účinnosti v budovách sú správne označené ako kľúčový faktor, ktorý umožňuje prechod na nízkoteplotné CZT. Úspory z týchto opatrení by sme mali posudzovať podrobnejšie a mali by byť prepojené s odporúčaniami o možnostiach financovania obnovy budov na národnej alebo miestnej úrovni.

 4. Technické opatrenia by mohli zahŕňať strešnú fotovoltaiku spojenú s tepelnými čerpadlami a/alebo nahradenie zostávajúcich prírodných plyn s bioplynom alebo vodíkom.

5. Predpoklady použité v predbežnej štúdii uskutočniteľnosti si vyžadujú dôkladnejšie overenie počas následnej štúdie uskutočniteľnosti. Týmito oblasťami dodatočnej analýzy sú napríklad: 

• mapovanie dostupnosti primárnych a sekundárnych obnoviteľných zdrojov energie na miestnej a regionálnej úrovni;
• posúdenie dostupnosti pozemkov pre navrhované solárne tepelné kolektory a akumuláciu tepla;
• posudzovanie a kodifikovanie stavu fondu budov a ich vykurovacích systémov;
• podrobnejšie posúdenie potreby tepla a krivky zaťaženia aj s ohľadom na zníženie potreby tepla v budúcnosti v dôsledku meniacej sa klímy;
• posúdenie investičných potrieb siete diaľkového vykurovania;
• opätovné overenie vplyvov na cenu tepla a ekonomickú životaschopnosť, ideálne pomocou výpočtu vyrovnaných nákladov na výrobu a dodávku tepla (LCOH)

6. Navrhovaná predbežná štúdia uskutočniteľnosti by sa mala stať súčasťou PHSR a územného plánu mesta. Implementácia nebude jednorazovou investíciou, ale pravdepodobne si vyžiada viacročný investičný program.

7. Ako ďalší krok je nevyhnutné zapojiť všetky príslušné zainteresované strany, menovite prevádzkovateľa vykurovacej siete, obec, vlastníkov budov a občanov, aby ste prediskutovali implementáciu navrhovaného plánu. Najmä otázky financovania je potrebné oveľa podrobnejšie zvážiť v druhej štúdii, ktorá by mala vychádzať z relevantných odborných znalostí, napr. od miestnych bánk a samosprávy.

Originál podporného dokumentu univerzity pre Priateľov Zeme-CEPA nájdete tu: HFT_SupportiveDocument_CEPA